Všetci sme na niečom závislí, aj keď sa to nezdá

Závislosť je keď nás naše telo núti aby sme mu niečo dali alebo urobili, či sa nám to páči alebo nie. Takto by sme mohli tento pojem  jednoducho definovať. Keď sa teda v spoločnosti hovorí o ľuďoch čo majú isté závislosti poväčšine je to negatívne a mnohokrát tiež spojené s drogami či alkoholom. Keď sa však na náš život pozrieme čo i len o trošku bližšie, môžeme vidieť že závislí od niečoho sme skutočne všetci. Samozrejme, nerátajú sa do toho aktivity ako spanie, jedenie či iné bežné každodenné činnosti bez ktorých by sme neprežili. Ako teda zistiť že sme od niečoho závislí? Je to naozaj jednoduché. Odstráňme túto vec zo života alebo ju aspoň obmedzme. Nastane zmena zmýšľania, nervozita a ospalosť.Každodenná ranná káva.jpg Toto, a mnohé iné, sú prvotné znaky toho že nám niečo chýba. Ráno je pre niektorých ľudí ťažká časť dňa. Horko-ťažko vstanú z postele a bez toho aby nevypili šálku kávy sa ani nepohnú. Na svete sú milióny takých jedincov. A čo nastane ak náhodou rannú kávu vynecháme? Sme unavení, nič sa nám nechce a chuť do života je na bode mrazu. Takto ďalej pokračuje celý deň až do momentu, kedy nášmu organizmu doprajeme očakávanú kávičku. A tomuto sa už skutočne dá hovoriť závislosť. No nemusí to byť len o káve či inom nápoji na povzbudenie. Skutočne, čo by sme robili počas dňa ak by sme nemali neustále k dispozícií mobilný telefón, ktorého hlavná úloha už nie je uskutočňovanie hovorov, ale rôzne iné činnosti.  Povedzme, že počas dňa mobil použijeme len vtedy, keď musíme niekomu zavolať alebo vtedy ak niekto volá nám.Neustále využívanie mobilu.jpg V dnešnej dobe takmer nereálne. Nekontrolujme stále smartfón počas dňa a zistíme že je to komplikované. A toto už môže byť aj závislosť. Asi všetci vedia že cigarety a fajčenie čohokoľvek je zlé a nezdravé. O tom že je to závislosť sa ani nemusíme baviť, je to predsa aj napísané na krabičke od cigariet. Ak si teda fajčiar nezapáli toľko koľko denne potrebuje, už mu tá chuť chýba v ústach je celý nesvoj.
Snažme sa teda byť skutočne slobodní a nedovoľme telu aby rozkazovalo, ale nech poslúcha. Bude sa nám tak žiť lepšie s pocitom voľnosti a neviazanosti od látok či činností.

Po stopách našich predkov

Životný štýl. mnohí z nás dnes riešia to, ako by mal vyzerať. Asi prvou oblasťou, ktorú začneme riešiť, je stravovanie. Takzvané zdravé stravovanie. Čo je však pre naše telo naozaj zdravé? V jednom článku sa dočítame to, v inom hento. Zaobstaráme si knihy s touto tematikou a v každej z nich sa dočítame rozdielne informácie. Povedzme si úprimne, že i máloktorý doktor nám vie stopercentne v tomto smere poradiť. Možností teda existuje veľa a je iba na nás, pre ktorú sa rozhodneme. Pokiaľ však hľadáte inšpiráciu, skúste stravovanie našich predkov.

slanina
 
Nemusíte sa obávať. Nehovoríme o tom, že začnete loviť zver v lese a konzumovať iba to, čo dopestujete. Tento životný štýl sa sústredí na to, čo je pre naše telo prirodzené z hľadiska našej genetickej výbavy. Je vám jasné, že pôvodný obyvatelia prímorských oblastí, sú zvyknutí na absolútne rozdielnu stravu, ako my, ktorí žijeme vo vnútrozemí. Morské ryby a živočíchy, teplomilné plodiny a ďalšie špecifické potraviny, konzumovali už starí rodičia, prarodičia a mnohé generácie pred nimi. Tieto pokrmy sú preto ich potomkov prirodzenou stravou. Pre nás však už pomenej. Morské ryby sú zdravé. O tom nemôžeme pochybovať, ale sú tou najlepšou voľbou aj pre nás? Alebo také paradajky. naše staré mamy o nich v detstve ani len netušili. Mohli ich maximálne vidieť na obrázku, ale i to je veľmi málo pravdepodobné.

jablko
 
Čo by sme teda mali jesť, ak sa rozhodneme pre stravovanie podľa tejto schémy? V prvom rade naše pôvodné, alebo dostatočne zdomácnené plodiny. Reč je hlavne o strukovinách, zemiakoch, obilí, čerstvej i nakladanej kapuste, hruškách, jablkách, slivkách, tekviciach, alebo lesných plodoch ako sú maliny, či černice. Do tohto jedálnička patrí i mäso, naše sladkovodné ryby, teda kapor, pstruh, alebo zubáč a samozrejme aj slanina. Jednoducho všetko, čo máme doma. Dôležité je však aj ročné obdobie. V lete by sme mali jesť pokrmy zo zeleniny a v zime skôr mäso, sterilizovanú zeleninu a ovocie, alebo suroviny, ktoré sa dajú uskladniť z leta. Napríklad mrkvu, zemiaky, petržlen, či jablká.